- obrázek na profilu od Mephista

- Obrázek od Daríma

- Obrázok od Mephista

 Meno: 

Fai-Evighet di Flamma

Druhé meno: 

Strážkyňa Dvoch tvári (alebo Túlavý kvet)

Hodnosť: 

Théta

Měsíční paprsky:

2300

Pohlavie: 

samica

Vek: 

3,5 roka

Element: 

Voda- S vodou dokáže liečiť povrchové zranenia. Snaží sa čo najviac postupovať v liečení vodou zvnútra, ako je napríklad zlomená kosť, prestrelený bok alebo iné. .. Vo vode si vie taktiež vytvoriť akúsi vzduchovú bublinu, takže pod vodou vydrží dlhšie ako ostatní. Rada vytvára na vode slabé vlny.. Niekedy, keď je hladná, tak si dokáže z vody vyhodiť rybu. .. Na bojovanie vodu využíva len ako prúd, ktorým môže protivníka odsotiť dozadu alebo oslepenie do očí.. Taktiež dokáže ovládať slzy, takže ak je na mieste bez vody, tak stačí zaplakať a aspoň má pár kvapiek.

Oheň- Oheň využíva väčšinou na boj. Dokáže niekoho popáliť na malých miestach, ale aj rozsiahlo. ... Taktiež si vie v zime zvýšiť telesnú teplotu, a preto jej nie je veľká zima. Dokáže párkrát preskočiť cez oheň. 

Země- Dokáže komunikovať s rastlinami. Stromy jej dodávajú energiu, ktorú potrebuje a pôdu vie zmeniť na pohyblivý piesok. 

Schopnosti: 

 Léčitelství- Dokáže liečiť vonkajšie zranenia, no učí sa už liečiť aj tie vnútorné. Väčšinou sa nevysiluje liečením samej seba.
Ovládanie krvi- Dokáže vlkovi vytvoriť v tele malú zrazeninu krvi a na chvíľu zastaviť tok krvi, pričom nepriateľ môže na pár minút upadnúť do bezvedomia.

Rodina: 

Matka- Laima (mŕtva); Otec- Yoka-Shanak (zmizol); Adoptívna matka- Bianca (mŕtva); Adoptívny otec- Ulfrik (mŕtvy) ; Súrodenci- Austin, Helen (mŕtvy), Bráška- Hanatai (mŕtvy) a sestra Milante di Flamma.

Partnerstvo: 

- (bývalí partner- Mephisto Pheles, Loner Aeterna)

Cesta: 

Neutrál

Povaha: 

Fai je už od narodenia samotárka, ale predsa sa stále smiala. Tuláčka na vlastnú päsť. Ostatných vlkov má rada, keď si na nich zvykne, ale obľubuje samotu a ticho. Rada premýšľa a vymýšľa. Ľuďom sa naučila veriť od svojho brata Hanataia, aj keď pri nich on sám prišiel o život. Od toho dňa viac uzavretá a tak trochu šialená. Často máva divné pocity strachu, niekedy sa roztrasie. Ale aj v tých najhorších chvíľach sa rada usmieva, hlavne pri vlkovi, ktorého najviac miluje. Je skromná a berie ohľad na druhých.. Kým nad jej telom nedostane nadvládu jej druhé Ja. Vtedy často vedie boj „sama so sebou“. .. Keď sa na niečo teší, vie si na to počkať, aj keby mala čakať celý život. Niekedy stráca nervy a len tak sa hnevá. S vlkmi, ktorých má rada, trávi veľa času. … Riadi sa heslom: ,,Bojovník nie je len ten, kto vie život vziať, ale aj ten, kto ho vie ušetriť.“ Rada sa zamýšľa nad vecami minulými, prítomnými a budúcimi. Najväčšiu radosť jej vie urobiť pocit, že jej niekto naozaj verí. … Ak má Fai dobrú náladu, dokáže celý deň lietať a robiť hlúposti. Vtedy sa smeje vždy a nemá to konca. A niekedy to naozaj nevie pochopiť. Každý deň netrávi len rozmýšľaním a bláznením, ale každý deň sa snaží odhaliť kúsok svojej duše, kúsok seba a snaží sa čo najlepšie spoznať seba a taktiež iných. Miluje pohľad na nočnú oblohu a hlavne na Lunu, pretože tá jej pridáva odvahu, ktorú niekedy stráca a verí, že Luna bude stále pri nej. Zbožňuje aj temné lesy, pretože tam sa rada stráca a taktiež má rada sneh. .. Keď sa jej vracajú spomienky na detstvo, alebo na čokoľvek iné, dokáže byť odmeraná a úplne mimo a vtedy sa radšej od vlkov drží ďalej, aby k nim nebola hnusná. Niekedy má pocity, že tu nepatrí a že potrebuje odísť ďaleko, ale nikdy to neurobila, lebo vie, že tu už je jej domov a nikde inde nepôjde.. zatiaľ. … Záleží jej na vlkoch a hlavne si uvedomuje, že to najlepšie, čo ju stretlo, bolo to, že prišla tu a spoznala tu mnoho úžasných vlkov. A je im všetkým vďačná… … Fai je neporiadna a preto vo svojom brlohu netrávi toľko času a radšej sa zdržiava von, na čerstvom vzduchu. Má rada vzduch a vodu, ale v láske nemá veľké teplo, pretože vtedy to je na nevydržanie. Rada sa púšťa do nebezpečných situácií a taktiež nemá rada, keď sa nudí, pretože nuda je jej veľký nepriateľ. Aj keď miluje spánok, nikdy ho nemá nadostač. Má rada sny a šum vetra v listoch stromov a miluje váľanie v tráve a beh. Šialená, ale predsa normálna, iná, ale predsa obyčajná. … Ale je len na ostatných, aký názor si na ňu urobia.

Minulosť: 

---------------------------------

Ako malé vĺča

Narodila som sa v krásnu zimnú noc pod veľkou skalou. V našej svorke sme nežili v brlohoch, pretože to obmedzovalo náš pohyb. Hneď, ako som prišla na svet, urobila som veľký nádych. Zatriaslo mnou, keď do mňa vnikol studený nočný vzduch. Vtedy som sa usmiala. ,,Živá kopa smiechu..“ tak mi rozprávala mama. Mala som rada jej hlas, pretože ten mi vždy pripomínal, že som jej vĺča. Otca som nepoznala vôbec, ani si nepamätám, ako vyzeral. Mama mi iba už ako 2– mesačnej rozprávala, že hneď ako ho zbadala, tak ju zaujal. Vraj mal také jedovato zelené oči ako ja. Vtedy som naklonila hlavu a utiekla som do lesa (nie zo strachu alebo smútku- proste som to robila len tak, kedy sa mi chcelo). Mama si na to už vtedy zvykla.
Hneď druhý vlk, ktorého som zbadala, ako som prišla na svet, bol môj bráška Hanatai. Narodil sa o tri roky skôr ako ja. Mala som ho rada už od kedy som ho prvý krát uvidela a on sa nado mnou nakláňal a kýval uchom zo strany na stranu. Vtedy som sa tiež usmievala a on sa usmial tiež. Aj keď so mnou netrávil veľa času, vždy keď bol so mnou, bola som nesmierne šťastná, že je pri mne a ja môžem počúvať všetko, čo rozprával. Vždy mi hlavne rozprával o ľuďoch, aj keď sa to mame nepáčilo a ostatným zo svorky už vôbec nie. Začali Hanataia hnať kadeľahšie.
V ten deň, keď sa domov nevrátil, som mala zlý pocit. Pocit, akoby som sa nemohla smiať. Mama sa ma vypytovala, čo sa stalo, ale ja som nič nerozprávala. Sedela som pri mieste, v ktorom Hanatai zmizol, keď ráno bežal tam, kam bežal každé ráno. Keď mnou preletel pocit, že sa niečo stalo, rozbehla som sa po jeho stope. Vietor mi prečesával srsť, ale ja som si ho teraz neužívala. Chcela som ho nájsť a to za každú cenu…
Našla som ho dva kilometre od miesta Pod skalou. Ten pohľad mi navždy ostal vrytý do pamäte ako najhoršia nočná mora. Ležal na boku, v chrbte dva šípy, krvavé laby a zuby, pár rán na krku, bruchu a po bokoch. Pod ním mláka krvi.. Z oka mi padali slzy a nedokázala som sa ani pohnúť. V ten deň som sa zmenila. .. Domov som ho nepriniesla, keďže som bola slabá a príliš malá na také veľké telo môjho milovaného staršieho brata.
Ešte v ten deň som zažila druhú ranu pod pás, keď umrela aj moja mama. Mala som len 5 mesiacov, keď umrela. Od tohto dňa som s vlkmi trávila stále menej a menej času a začalo sa o mne povrávať, že som stratená v žiali, že strácam rozum a že sa zo mňa stáva šialenec. Vyhnali ma pár týždňov na to. Nezaujímalo ich, že som bola ešte príliš malá a neskúsená a nevedela som sa o seba postarať. Vyhostili ma a ja som to musela prijať. Keď som od nich odbiehala, Alfe som sa vysmiala do tváre, presne ako to robil Hanatai, keď ho odsudzovali za to, že má rád ľudí. Nemohol za to, aký je a ja sa cítim, že niečo z neho vo mne ostalo.

Ako Vyhnanec- Solitario smečky Noche

Od kedy ma vyhnali, zlepšila som svoje lovecké zručnosti, tichosť a stratégiu.
Hneď o týždeň som narazila na vlka, slabého a bezmocného, ako sa zdalo. Bola som malá, ale vedela som, že cudzí vlk sa s inými nemazná. Ostala som stáť obďaleč a sledovala som, ako sa trápi. Nakoniec mi ho bolo ľúto, predsa som nechcela, aby aj niekto iný zažil to čo ja- možno to bol niekoho otec, brat alebo syn.. Pomaly som sa k nemu vybrala, pretože obozretnosť je vždy dôležitá. Pozrel na mňa a zavrčal. Nechcel ma k sebe pustiť, ale ja som prišla úplne blízko. Vtedy na mňa skočil a ja som tvrdo dopadla na zem. Stál nado mnou a z papule mu tiekli sliny, ktoré mi dopadali na srsť. Bolelo ma, ako na mne stál a do oči mi vyhŕkli slzy. ,,Ja.. som chcela.. len pomôcť.“ Zašepkala som a pozrela som na neho priamo a pozorne. Videla som v jeho očiach strach a úzkosť, možno bolesť. Z oka mi vyliezla slza. Vlk prestal ceriť zuby a pomaly zo mňa zliezol a rýchlo odbehol preč. Pomaly som sa postavila a otriasla som sebou a pozerala som smerom, kde odbehol. Vtedy mi napadlo, že možnože som mu niekoho pripomenula.. a možno mal len dobré srdce a nechcel ma zabiť. Nech to bolo akokoľvek, v ten deň som sa začala riadiť mojim heslom: , ,,Bojovník nie je len ten, kto vie život vziať, ale aj ten, kto ho vie ušetriť.“ Ale vtedy som spomenula aj na Hanataia. Prečo sa nezľutovali aj nad jeho životom?!
Počas môjho blúdenia som strávila veľa času sama a sem-tam som sa začala rozprávať sama so sebou. Vtedy som si obľubovala samotu viac a viac. Začínala som sa smiať na vlastných vtipoch a hlúpostiach, čo som vystrájala. A čím hlbšie do lesa som postupovala, tým viac som si uvedomovala, že toto mi chýbalo. Bola to akási sloboda pohybu a názoru… Vo svorke nikto nikdy nemohol hovoriť to, čo uznal za vhodné a to veľa vlkov hnevalo, ale nikdy sa neozvali, lebo sa báli vyhnanstva, báli sa toho, čo je ďalej od nášho územia. Ale ja to už viem… Je to krása slobody.
O rok od vyhnania zo svorky, v deň, keď som mala presne rok aj sedem mesiacov, som narazila na vĺča, ktoré mohlo mať asi o 8 mesiacov menej ako ja. Vtedy som bola už naozaj hladná, pretože pár dní som nič nejedla a za kus mäsa by som dala aj celú moju bývalú svorku. Vĺča sa ku mne blížilo pomaly a so slabým kňučaním, ale ja som bola besná. Musela som vyzerať ako ten vlk, ktorý zaútočil na mňa. Hlavou mi preblesol pohľad na jeho zuby, ako bol pri mne nebezpečne blízko a zároveň jeho oči boli tak strašne ďaleko. Skočila som na vĺča, ktoré sa začalo mykať. Zuby som pomaly približovala k jeho krku, aby som na zuboch zacítila jeho krv. Ušetri život..bleslo mi hlavou a z vĺčaťa som ihneď odskočila.
Vyplašene som na neho zazrela. ,,Prepáč..“ zašepkala som a tiež som odbehla, ako ten vlk pred rokom. Chápala som ho.. Nemohol ostať, ani ja som nemohla. Nemohla som sa pozrieť na vlka, ktorému som skoro zobrala život, i keď viem, že bude ešte veľa situácií, kedy už nebudem môcť odstúpiť od zabíjania.
Stávala som sa naozajstným Vyhnancom, ako sa hovorilo v mojej svorke, bola som Solitario smečky Noche.

Zabuuté

Spávala som pod veľkým stromom, vŕbou, ktorá rástla na malej čistinke v lese. Posledných 5 dní som mala divné sny, v ktorých bola krv a bolesť, strach a nenávisť. Vídavala som v nich vlka, neznámeho, ktorý sa mi prihováral a snažil sa ma presvedčiť, že musím zabíjať, aby som prežila. Nie.. neverila som jeho slovám..
Vstávala som skoro ráno, veľmi unavená a vyhladovaná. Dlho som vtedy nejedla a bola som samá kosť a koža. Lovenie sa mi v posledných dňoch nedarilo a ani som toho poriadne nevidela, čo by sa dalo uloviť. Každý deň som vchádzala do lesa s hladom a vychádzala som z neho s ešte väčším prázdnom v bruchu. Spávala som stále nepokojnejšie a stále som sa zobúdzala so slzami v očiach.

--------------------------------------------------

Zaujímavosti:

-Schizofrenik, často mení náladu.
-Vlčica, ktorá veľmi málo zavýja, skoro vôbec (aj keď zavýjanie miluje).
-Aj keď sa do nej dostalo Druhé Ja, k priateľom sa správa vždy rovnako, aj keď jej druhé Ja môže zahrať vždy na dve strany.
-Fai dokáže sem tam zmeniť farbu podľa toho, či je v tej chvíli dobrá, alebo zlá.
 – Veľmi málo zavýja, skoro vôbec.

Vzhľad: 

Nie som nejaká nádherná a nejak nevynikám, aj keď moje sfarbenie sa trochu líši od ostatných. Moja srsť ma obyčajne hnedú farbu, iba uši mám čierne a chvost mám tiež čierny. Do očí mi padá dlhšia čierna ofina, ktorá je na konci silno zelená. Pri ňufáku a nad očami mám modré bodky a cez celý chrbát sa mi ťahá silno modrý pás. Ako som už písala, na nohách mám neobyčajne tri prsty s malými pazúrmi. Štvrtý prst mám zakrpatený, na ktorom mám dlhší pazúr než na tých ostatných. A cez tvár mám čiernu „masku“, ako superhrdina. Iba ja taká nie som. A moje oči sú jedovato zelené, čo mi ostalo po matke. A najzaujímavejšia vec na mne je, že zo sánky mi rastú dlhé červené fúziky zakončené malými guľkami. A na krku nosím čierny amulet s mesiačikom.

Lidská podoba:

Mazlíček:

Jméno:

Agrraw

Druh:

Had

Věk:

4 mesiace

Pohlaví:

samec

Povaha:

Agr je veľmi tajomný, pretože nikdy nemôžete vedieť, čo sa od neho dá očakávať. Je ale aj veľmi zaujímavý, čo sa týka jeho pohľadov na svet. Je to taký malý zabijak myší a menších stvorení. Má rád teplé dni, keď leží v tieni. Jeho vzťah k orlom je veľmi zlý, keďže sa ho už pár krát pokúsili uloviť. Má rád ten plazivý pohyb, lebo vtedy má dobrý pocit. Je celkom zhovorčivý s vlkmi, keď má náladu. Často sa radšej rozhoduje sám za seba a nenechá sa nikým ovplyvniť. Je to taký malý hadí rebel, pretože nerád syčí. Je celkom aktívny (ale veď rozprávame o hadovi O-O).
Jeho nálady sa často menia a dosť to závisí aj od počasia. Keď je pekne, náladu má celkom obstojnú, ale ak je škaredo, je namrzený. Niekedy na neho môžu mať ostatní nervy.
Väčšinou ostáva v blízkosti Fainho brloha a spolu netrávia veľa času. Agr má veľmi rád ticho a pokoj.
Rád je informovaný o všetkých novinkách, nech sa ich dozvie od kohokoľvek.
Je to arogantný a drzý had, keď je nahnevaný a niekomu môže často liezť na nervy svojimi „múdrymi“ výrazmi a rýchlim rozprávaním.
Má rád plazenie v bahne, pretože je to podľa neho príjemné.
Rád loví malé myši a cicavce menšieho vzrastu, pričom ich jazykom udusí, pretože jed používa skôr na obranu. Niekedy mu zabíjanie myší robí radosť a Fai to niekedy príde až príliš kruté.
Aj keď je na svete celkom krátko, stihol toho povedať viac než dosť a niekedy si ani neuvedomil, čo hovorí. Inač má vlkov rád, len to nedáva až tak najavo.
Ale dokáže byť naozaj milý a láskavý a dokáže dobre poradiť..
Je to božský had, ktorého má Fai veľmi rada, aj keď ju niekedy ničí.

O sebe: 

Hudba: Metal, rock, k-pop, punk, grunge, klasika a epic music (AC/DC, BTOB, Ludovico Einaudi, Hans Zimmer, Slipknot, Blink-182, BTS, Amon Amarth, W. A. Mozart, Foo Fighters, sem-tam Ed Sheeran, B.A.P.....)
Filmy a seriály: Hobbit, Lord of the rings, Inception, Anime, The walking dead, the Mentalist, Into the wild… fantasy, sci-fi, postapocalyptické, kriminálne, horrory.
Knihy: Faust, Pán prsteňov, Druhá šanca, Metro 2033, Lhář, Eragon (Brisingr, Eldest, Inheritance), Element… fantasy, sci-fi, filozofické, psychologické, vojnové… proste knihy celkovo milujem, keď ma zaujmú.

Mám rada ľudí....

....Ktorí vedia, akí sú.

Kontakty: